Gentiana burseri subsp. villarsii
Gentianaceae
Noms en français : Gentiane de Burser, Gentiane de Villars.
Descripcioun :La planto èi proutejido sus listo roujo, categourìo LC, es à dire soucit minour.
Gentiana burseri subsp. villarsii & Oenothera biennis
Gentiana burseri subsp. villarsii
Gentianaceae
Noms en français : Gentiane de Burser, Gentiane de Villars.
Descripcioun :La planto èi proutejido sus listo roujo, categourìo LC, es à dire soucit minour.
Port : Grando erbo Taio : 60 à 120 cm Fueio : óupousado Tipe bioulougico : Emicriptoufite Cicle bioulougico : Planto renadivo
Gènre : Gentiana Famiho : Gentianaceae Ordre : Gentianales
Coulour de la flour : Jauno Petalo : 5 Ø (o loungour) flour : Pancaro entresigna Flourido : Estiéu
Sòu : Si Autour basso e auto : 1800 à 2200 m Aparado : Noun Remarco : Endemico dis Aup de Prouvènço Juliet à avoust
Liò : Champino de mountagno - Relarg à rousage - Prado à rousèu - Prado Estànci : Mountagnard à Subaupen Couroulougi : Ouroufito-Sud-Ouèst-Éuroupenco Ref. sc. : Gentiana burseri subsp. villarsii (Griseb.) Rouy, 1908
Oenothera biennis
Onagraceae
Autre noum : Erbo-dis-ase.
Noms en français : Onagre, Herbe aux ânes.
Descripcioun :Sara baiado dins quàuqui tèms.
Usanço :La rougeto nous vèn d'Americo dóu Nord (siècle XVIIIen). Se manjon, li racino (cuecho), li fueio (coume d'espinard), li flour (en ensalado) emai peréu li grano que dounon d'òli richo en oumega-3. Li racino de rougeto soun vertuouso contro lou mau de vèntre.
Port : Grando erbo Taio : 30 à 150 cm Fueio : óupousado Tipe bioulougico : Emicriptoufite Cicle bioulougico : Renadivo mounoucarpico
Gènre : Oenothera Famiho : Onagraceae
Coulour de la flour : Jauno Petalo : 5 Ø (o loungour) flour : Pancaro entresigna Flourido : Estiéu
Sòu : Ca Autour basso e auto : Pancaro entresigna Aparado : Noun
Liò : Ribiero - Camin - Sablo Estànci : Mesoumediterran à Coulinen Couroulougi : Óurigino Americo-Nord Ref. sc. : Oenothera biennis L., 1753
Gentiana burseri subsp. villarsii & Oenothera biennis